Emma és a halálfejes lepke (2024) 70% 2★

#kinozážitok č. 18 bola tohtoročná nominácia Slovenska na cenu Oscar za Najlepší zahraničný film. Film mapuje historické udalosti z čias Slovenského štátu v prevažne maďarskej dedinke cez subjektívne prežívanie maďarskej vdovy Mariky, ktorá ukrýva židovského chlapca a zároveň vzbudí záujem nemeckého nacistického dôstojníka aj slovenského kapitána Hlinkovej gardy.
Vo filme smrtihlav v mojom ponímaní vystupuje ako alegória hrôzy, zaujímavé je sledovať aj viacjazyčnosť, čo bolo vtedy každodenné (slovenskí Maďari majú výhodu, nemusia čítať titulky pod maďarskou rečou). Samotný príbeh sa mi nezdal ničím výnimočným, mala som pocit, že veľa „minipríbehov” sa objavilo na úkor celkového príbehu (časovo a rozpracovaním), má aj nejednoznačný koniec, hodnotu filmu skôr pridávajú herecké výkony hlavných hrdinov (2. nominácia Alexandry Borbély na cudzojazyčného Oscara a gardista Milana Ondríka by si v nejakej inej dimenzii zaslúžil spracovanie vlastného príbehu). Nemala som však pocit, že by to bol nudný film.
Mala som tú česť a šťastie účinkovať ako komparz v scéne polnočnej omše, samozrejme ako dav bez tváre – zaujímavá skúsenosť, že z mnohopočetných záberov do výsledného strihu sa dostane len málo z nich. Avšak, mala som tú česť si zaspievať polnočnú pieseň, takže sa moje meno (samozrejme zle napísané ) objavilo v zozname obsadenia „spev”.